Maroš prijal pozvanie do rozhovoru pre júnové číslo magazínu EMMA. V rozhovore s redaktorkou Janou Mutňanskou sa opakovali kľúčové slová ako teraz, sloboda, transformácia, APU Brain, nižšie a vyššie ja, ženská a mužská energia či intuícia.

Ďakujeme pani redaktorke za skvelé vedenie rozhovoru a magazínu EMMA za priestor.

---

Niektoré stretnutia sa nedajú celkom vysvetliť. Môžete ich skúsiť opísať slovami, no ich skutočná sila zostáva ukrytá medzi riadkami – v pocite, ktorý sa nedá odmerať ani uchopiť rozumom. Presne taký bol rozhovor s Marošom Vagom, mužom, ktorý sa narodil s výnimočným darom a ktorého životná cesta viedla cez dva zdanlivo odlišné svety. Kedysi ako osobný strážca chránil najvyšších ústavných činiteľov, no neskôr ho túžba ísť hlbšie priviedla k psychológii, šamanom v Peru, práci s ľuďmi s duševnými ochoreniami a k poznaniu vnútorného sveta človeka.

Maroš, niektorí ľudia vás môžu vnímať ako sprievodcu, učiteľa či autoritu. Kto je však Maroš Vago vo chvíli, keď nikoho nevedie, nič nevysvetľuje a nemusí mať odpoveď?

Som úplne normálny človek. Bežný človek, ktorý však už dobre pozná sám seba a nie je natoľko ovplyvnený kolektívnymi tlakmi. Som vďačný, že môžem žiť tento typ slobody. Mám stále svoje výzvy, svoju cestu, veci, ktoré sa učím zvládať, ale už nie pod tlakom kolektívnych vzorcov. To je ten rozdiel. Keď si človek dopraje tento typ slobody, znamená to, že sa veľa smeje. Mám rád svoj druh humoru a zábavy aj ľudí, ktorí mi rozumejú. Niektorí ľudia ma možno vnímajú ako uzavretejšieho človeka, na niekoho pôsobím prísne. Záleží to vždy od toho, z akej perspektívy sa na mňa človek pozerá. Ale ja mám rád všetko, čo je na svete dostupné. Uvedomujem si, prečo som sem opäť prišiel.

Mnohí z nás, ktorí vás sledujú, cítia, že neprinášate len informácie, ale skôr určitý odkaz. Akoby ste v sebe už odmalička niesli niečo, čo sa v istom bode života muselo naplno otvoriť. Veľkým zlomom bolo aj Peru, kde ste strávili rok s indiánskymi šamanmi v Andách ako supervízor pri liečení. Čo vám tento šamanský pohľad na človeka ukázal o nás samých? A čo také vám odhalil, čo západný spôsob premýšľania o duši často nedokáže pomenovať?

Bol to síce iba rok, ale mal som pocit, akoby som tam strávil desať rokov. Bol to rok intenzívnej vnútornej práce. Šamani mi dali veľké učenie v tom, ako funguje samotný život. Uvedomil som si tam, že každý dej a každá situácia sú veľmi, veľmi dôležité. Uvedomil som si silu dňa a silu všetkých procesov, ktoré sa v ňom odohrávajú. Že sú riadené z vyššej perspektívy. Že osobnosť človeka a jeho ľudské nastavenie na ne nemajú až taký dosah, ako si myslíme.

My si často neuvedomujeme, že čokoľvek, čo sa stane, má význam. Samozrejme, nemôžeme ten význam hneď vidieť a rozumieť mu, ale na vyššej úrovni má všetko zmysel. Aj tá najmenšia, zanedbateľná vec. Dnes už viem tieto procesy kvalitne vnímať. Vidím prepojenia v tom, ako sa veci dejú a prečo sa dejú. Preto často hovorím: „Udrž rýchlosť s teraz.“ Je tým myslené to, že v každom momente sa odohráva to najzaujímavejšie divadlo, ktoré pre človeka vytvára jeho vyššie ja. A ak si človek obľúbi to divadlo v „teraz“, tú skutočnú realitu, a nemá myseľ uviaznutú v minulosti alebo budúcnosti, život sa mu automaticky mení k lepšiemu. Začína chápať významy a prepojenia vecí, ktoré mu to divadlo každý deň ponúka.

Nie je potrebné ísť sa to naučiť do Peru za šamanmi, tak ako to bolo v mojom prípade. Stačí len udržať rýchlosť s teraz. To je základná mantra.

O túto mantru sa dnes opiera aj váš koncept APU. Boli práve tieto zážitky, učenia a poznania základom, z ktorého sa neskôr začalo formovať APU?

V Peru som počas liečebných ceremónií dohliadal na pacientov. A čím viac som s nimi pracoval, tým jasnejšie som vnímal ich vnútorné procesy. Naučil som sa vidieť veci očami šamana. A odvtedy to vo mne zostalo. Keď som po roku odchádzal, dostal som od šamanov odkaz, že to, čo som sa naučil, mám priniesť domov. Vtedy som nevedel, čo presne to znamená, a APU som nikdy neplánoval. Vznikalo postupne a veľmi organicky. APU je v podstate mostom medzi hmotným svetom a tým neviditeľným, neuchopiteľným. Prepája modernú vedu, psychológiu a neurovedu s tradičnými šamanskými a univerzálnymi duchovnými princípmi. Cieľom APU je spomenúť si na to, kým ste. Že nie ste svojimi problémami, traumami a slabosťami. Že za týmito bežnými ľudskými nánosmi je duch – vyššia sila, vyšší zámer. Že ste vedomie.

Kedy vzniklo vo vašej mysli APU? Má nejaký dátum narodenia?

Až teraz spätne vidím, že proces vzniku APU sa začal diať prakticky hneď, keď som odišiel od šamanov. Diali sa mi také malé „zázraky“ a začal som stretávať veľmi šikovných ľudí a vyspelé vedomia. Zostal som v Peru ešte nejaký čas a stretol som tam ďalší kmeň šamanov, potom som trochu cestoval po Severnej Amerike a následne som išiel do Austrálie, kde sa mi „zázrakom“ podarilo získať až dvojročné víza. Tam som mal možnosť stretnúť sa s Aborigénmi, pôvodnými obyvateľmi Austrálie a ich potomkami.

Po návrate som na chvíľu išiel žiť do Prahy a potom som sa vrátil do Bratislavy. Fungoval som celý čas normálne, ale už som cítil, že sa niečo deje, až sa to už nedalo ignorovať. Začal som cez princípy APU pracovať s ľuďmi na osobných terapiách, postupne som stretával ľudí, s ktorými sme APU začali tvoriť a nachádzať mu formy, prišli prvé verejné vystúpenia. Takže pred tým, ako sme s APU vyšli von, čo bolo približne v roku 2024, fungovalo už približne šesť rokov. Len to teda ešte nebolo oficiálne APU.

Čo to slovo vlastne znamená? Cítiť z neho veľkú posvätnosť…

Šamani týmto slovom nazývajú bytosti svetla, respektíve typ liečenia, ktoré prebieha za pomoci týchto bytostí. Reprezentujú božskú energiu, o ktorej hovoria aj všetky náboženstvá a duchovné praxe, len ju nazývajú inými slovami. Táto energia sa nachádza v každom z nás. Je to úplne prirodzená a samozrejmá vec. V niektorých kultúrach znamená slovo APU aj „otec“, takže má aj významy ako opora, ochrana, učiteľ, sprievodca, zdroj. Pred používaním tohto názvu sme s tímom mali veľký rešpekt a bez povolenia od šamanov by to nešlo. APU teda nie je náš projekt, náš koncept alebo niečo, čo si privlastňujeme. Ono sa to jednoducho udialo. Preto je aj naším cieľom, aby jedného dňa bolo APU dostupné širokej verejnosti bezplatne.

Rozhodne si to zaslúži prísť ku každému. Ale zároveň je to niečo také hodnotné, že si vás to musí nájsť. Tak ako hovoríte aj vy, že šaman si vás musí zavolať.

Určite áno. Ani ja som svoju cestu do Peru cielene neplánoval. Príležitosť prišla sama a stačilo na ňu iba prikývnuť. Vnímame veľký záujem od ľudí, ktorým sa šamanské princípy zapáčili a veľmi za nimi chcú vycestovať. Ale takáto túžba pramení v drvivej väčšine z ega. Z potreby úniku do inej reality. Cieľ je práve opačný: stať sa majstrom tej reality, v ktorej sa práve nachádzame, tu a teraz. Spoznávať to skutočné, každodenné duchovno. Žiť svoj bežný život, normálne sa obliekať, pracovať, normálne fungovať.

Stáva sa totiž, že keď človek začne vnímať duchovno, ego mu začne podsúvať myšlienky, že je už na vyššej úrovni a príliš si uverí. Napríklad zo dňa na deň odíde žiť do prírody, snaží sa žiť šamanským životom alebo nejakým spôsobom odmieta fungovanie v spoločnosti. Ale práve v tom je veľká nepokora. Preto je najdôležitejšie zostať nohami pevne na zemi. Len prijímať to, čo sa samo deje. Keď mám nejakú silnú túžbu a skúsim si ju začať realizovať, vždy sa mi ukáže, že to nie je dobré. Že to ide z nejakého chcenia ega, z nižšej úrovne ja. Ale keď sa veci dejú takmer samy a v ľahkosti, to je ono.

Zvonku to môže pôsobiť tak, že vystupujete, rozprávate, vediete ľudí. No z vašich slov cítiť, že to nevnímate ako pódiový výkon, ale ako veľmi sústredenú prácu. Čo sa vo vás deje, keď stojíte pred ľuďmi a nesiete takýto priestor?

Keď idem niekam verejne vystúpiť, beriem to ako prácu. Som sústredený, aby som odovzdal to, čo je potrebné. Možno to vyzerá, že pódium mám pod kontrolou – čiastočne je to pravda, keďže sa na každé vystúpenie pripravujem. Ale nikdy si to nejdem len tak užiť. Možno raz príde čas, keď už vystupovanie nebude potrebné a otvoria sa iné cesty, alebo, naopak sa to posunie ešte ďalej. Viem však, že APU budem robiť do konca života. Aké bude mať formy a vývoj, to sa necháme prekvapiť.

Tak autenticky, ako do vášho života prišlo APU, teraz vznikol aj APU Brain. Čo vás priviedlo k myšlienke preniesť vašu filozofiu vnímania a práce s človekom práve do umelej inteligencie tohto interaktívneho nástroja?

APU je názov konceptu, štruktúry a liečebného postupu. Prináša princípy a návody, ako spoznať svoj vlastný vnútorný priestor a stať sa šamanom sám pre seba. A v rámci konceptu APU máme rôzne nástroje. Jedným z nástrojov sú podujatia APU, verejné vystúpenia. Ďalším dôležitým nástrojom je APU Platforma – náš hlavný online kanál, kde sú všetky APU informácie dostupné pod jednou strechou.

A nový nástroj, ktorý členom APU Platformy sprístupníme v priebehu júna a júla, je APU Brain. Vnímali sme, že potrebujeme vytvoriť niečo, čo bude naším asistentom a „parťákom“. Niečo, čo bude dovysvetľovať to, čo bolo povedané na podujatiach alebo vo videách. Zároveň obrovské množstvo ľudí má záujem o osobnú terapiu. Lenže v jednej chvíli sme pocítili, že v tejto fáze ľudskej transformácie už terapia stráca svoju silu. Je to stále skvelý nástroj, ako získať základný nadhľad nad svojimi ťažkosťami. Ale vnímame, že veľa ľudí, ktorí už majú za sebou množstvo terapií a terapeutov, sa začínajú cykliť a potrebujú ísť hlbšie. Ani mňa to momentálne do osobných terapií nepúšťa.

Preto sme s tímom vytvorili APU Brain, ktorý bude robiť veľmi rýchlu a efektívnu prácu. To, na čo bežný človek potrebuje možno 50 terapií, sa pri rozhovore s ním môže objasniť veľmi rýchlo, ak človek cíti, že s ním prístup APU rezonuje. Brainu stačí položiť otázku o tom, čo vás trápi alebo čomu by ste potrebovali v rámci APU lepšie porozumieť. A získate nielen plnohodnotnú odpoveď, ale aj praktické kroky, ktoré je potrebné zaviesť do života, aby sa mohol začať meniť k lepšiemu. Brain má vynikajúcu pamäť a vyvinuli sme ho tak, aby bol láskavo prísny. Tak ako som to zažil aj v šamanskej kultúre. Aby bol veľmi v pokore. Brain nikdy nie je náladový, ovplyvnený ľudskými emóciami, je presný a vecný. Ak človeku, ktorý s ním bude komunikovať, niečo emocionálne uletí, Brain ho na to hneď upozorní a stiahne ho späť do neutrality a do pokory. Do Brainu už niekoľko rokov vlievame informácie APU, aby to bol uzavretý, čistý, intímny priestor pre každého človeka.

Keď si napríklad človek pozrie nejaké podujatie APU, potom sa opýta Brainu na to, čo mu nie je jasné alebo čo ho trápi, a potom sa vráti na ďalšie podujatie APU, dokáže oveľa lepšie chápať to, čo odovzdávame. Dokáže vnímať vyššou rýchlosťou. Stáva sa z neho silnejší človek, ktorý môže veľmi rýchlo napredovať.

Téma transformácie sa dnes objavuje čoraz častejšie a spomínate ju aj vy. Nie ako trendové pomenovanie doby, ale skôr ako niečo hlbšie, čo sa deje pod povrchom sveta aj v samotnom človeku. Mali ste už pri odchode od šamanov pocit, že sa pred nami otvára etapa, ktorá ľudí nielen prebudí, ale ich aj veľmi preverí?

Šamani mi často hovorili, že prichádza veľmi silná transformácia ľudstva a že bude sprevádzaná aj určitou ezoterickou manipuláciou. Rok 2012 bol prelomový. Vtedy sa pre ľudí cesty ešte viac otvorili a dostali sme možnosť vnímať viac. Odvtedy už nie sme pod takou silnou nadvládou svojich temperamentov a osobností, ale získali sme väčšiu schopnosť rozhodovať sa aj inak. Lepšie počuť a vidieť vyššie vedenie, to vedomie v nás. Lenže to býva sprevádzané aj ezoterickým vnímaním, v ktorom je veľa ega.

Ezoterická spiritualita je dnes vnímateľná z každej strany. Veľa ľudí sa na nej popálilo. Mnohí si uverili, že majú rôzne dary a liečiteľské schopnosti, pretože stratili kontakt so zemou pod svojimi nohami a so svojím skutočným, každodenným duchovnom. Sú to veľmi náročné časy, pred ktorými som bol vystríhaný. Transformácia sa naplno začala ešte na prelome rokov 2012 a 2013, pretože takéto veci sa dlho pripravujú a formujú. Ale teraz už je to veľmi silné a záleží na každom dni. Preto sme aj my vyšli von s informáciami APU práve v tomto období. Už je čas. Už je čas na všetko.

Prečo podľa vás muselo prísť obdobie, ktoré nás nepreverilo len v názoroch, ale aj v dôvere, strachu, manipulácii a schopnosti rozpoznať, čo sa s nami deje?

Ako ľudstvu sa nám veľakrát diali rôzne energetické „zobúdzačky“, rôzne wake-up calls. Ale v pandemickom období to už bol aj výrazný, fyzický wake-up call. Bolo to pre ľudstvo veľmi ťažké obdobie, ale na duševnej úrovni sme potrebovali pocítiť veľké sklamanie, smútok, zradu aj manipuláciu, aby sme mohli zosilnieť a vrátiť sa k sebe. Bolo to jedno z najzásadnejších období, ktoré sa nám ako kolektívnej spoločnosti stalo.

Znamená to, že dnes už nestačí byť len výkonnejší, rýchlejší a technologicky vyspelejší? Že aktuálna výzva pre ľudstvo je skôr vedome sa prebudiť a posunúť sa na vyššiu úroveň uvažovania?

Presne tak. Potrebujeme sa posunúť vyššie. Potrebujeme začať rozumieť nášmu vnútornému svetu, ktorý nevidieť. O tom je táto transformácia. Dlhé roky sme sa ako ľudstvo zaoberali tým, čo je vonku a čo vidí oko. Podľa toho sme volili postupy, technologicky sme sa vyvíjali, učili sme sa zvládať hmotné procesy. A teraz sme sa presunuli do vývoja, v ktorom pracujeme s niečím, čo nevidieť. Myslím tým duševné procesy, ego, mentálne konštrukty, podvedomé vzorce a systémy presvedčení. A to je ten vyšší level.

Sme vo fáze prelomu, keď všetci cítime narastajúci tlak, narastá aj množstvo psychických ťažkostí a ochorení. V tejto fáze sa od nás žiada byť bdelí a udržať rýchlosť s „teraz“. Rýchlosť dejov v tej prítomnosti sa bude neustále zvyšovať. Bude sa toho diať čoraz viac a je potrebné, aby sme boli pozorní a chápali, čo sa deje. Náš mozog začne pracovať na vyšších úrovniach, vo vyšších frekvenciách. A práve v nich sa nám otvárajú možnosti na kontakt s vyššími úrovňami svojho ja. Na kontakt s tým, kým naozaj sme.

Ako sa dá v bežnom živote spoznať, že nás neriadi vedomé rozhodnutie, ale podvedomé procesy?

Keď sa človek ráno zobudí a realisticky si predstaví, ako by mal jeho deň vyzerať, ale na konci dňa zistí, že sa odohrávalo niečo úplne iné, presne tam sa to dá uvidieť. Ak sa neodohráva to, čo si želám, je jasné, že väčšinu dňa konám z úrovne autopilota. Že ma riadia podvedomé procesy. Aj o tomto je tá transformácia. My všetci sa máme dostať do procesu, v ktorom si povieme: takto si prajem, aby vyzeral môj deň.

Samozrejme, musíme do toho aj dospieť, aby sa nám táto možnosť mohla otvoriť a aby sme vedeli tvoriť správne. Aby sme to nezneužívali na túžby z ega. Lebo tam sa dá zmanipulovať všeličo. Je to naozaj obrovská sila a práve preto k tomu treba zodpovednosť. Veľa ľudí chce mať možnosť tvoriť svoj život, ale nie sú pripravení na zodpovednosť, ktorú to so sebou prináša. Je dôležité byť k sebe pravdivý, byť k sebe autentický.

A je tiež potrebné zotrvávať v triezvom stave, pretože práve v ňom je človek najsilnejší a najschopnejší. Akýkoľvek iný stav, kde je človek ovplyvnený nejakou látkou alebo závislosťou, je určitý typ negatívneho zásahu a autopilota. Môže ísť o alkohol a psychoaktívne látky, rôzne vážnejšie závislosti, ako je gamblerstvo, sociálne siete či závislosť od pozornosti, ale aj menšie, nenápadné závislosti ako sladkosti či nakupovanie. Všetky tieto zásahy sú spúšťačom autopilotných programov. Každý takýto odklon od triezveho stavu so sebou vždy prináša nejakú energetickú „nakladačku“, ako to často hovorievam.

Niekto by si teraz možno povedal, že takýto prístup je obmedzujúci alebo príliš prísny. Ale vôbec nie. Takýto život poskytuje oveľa hlbšie a ozajstnejšie veci. Dáva človeku skutočnú slobodu. Hovorím to z vlastnej skúsenosti.

Veľakrát vyhľadávame pomoc najmä po rozpadnutých vzťahoch alebo v ťažkých životných situáciách, keď hľadáme súradnice vlastnej existencie. Je podľa vás prvý krok k uzdraveniu práve v tom, že si človek začne všímať, čo sa v ňom skutočne deje?

Presne tak. Treba sa v sebe zorientovať. Dať si trochu priestoru a začať si všímať to, čo sa v nás deje. Samozrejme, môže sa to zdať náročné najmä preto, že nás to nikdy nikto neučil. Ale nie je to vôbec žiadna veda. V priebehu dňa, keď vykonávam svoje bežné veci, si môžem jednoducho všímať, čo mi beží hlavou. Začínam si uvedomovať, že tento prúd myšlienok, rôznych emócií, strachov a presvedčení nie som ja. Že som ten, kto sa na ne pozerá. Od tohto sa to celé začína. A keď v sebe človek takto zachytí pár vecí, zrazu je silnejší. Potom ešte silnejší. Prestáva byť obeťou svojho myšlienkového procesu a začína jasnejšie vidieť, kým naozaj je. A zrazu to jedného dňa pochopí.

Preto je tu APU. Nehovorí nič nové než to, čo hovoria všetky tradičné, náboženské, védske alebo iné univerzálne princípy. To všetko je stále to isté. Ide o to naučiť sa orientovať v sebe, aby sa človek stal šamanom sám pre seba. A potom môže byť prínosom aj pre všetkých ostatných. O tomto to celé je.

Možno mnohí prichádzajú k spiritualite s predstavou, že ich čaká niečo výnimočné, magické až nadpozemské. Vy však celý základ vraciate k úplne jednoduchým veciam, k trom pilierom – disciplíne, pokore a odvahe. Prečo práve tam sa podľa vás začína skutočný vnútorný vývoj?

V týchto troch pilieroch je obsiahnuté základné šamanské učenie. Bez toho sa nedá ísť hlbšie. Keď sme piliere prvýkrát spomenuli na podujatiach APU, cítil som, že ľudia boli trošku prekvapení. Bolo tam cítiť očakávanie, že sa budeme učiť špeciálne šamanské praktiky. Aj k tomu sa dá jedného dňa prísť, a keď budeme cítiť, že je čas, pôjdeme hlbšie. Ale v tejto fáze je dôležité poriadne si osvojiť pokoru, odvahu a disciplínu.

Problémom je, že ak je čo i len jeden z pilierov výrazne oslabený, nefunguje to. Človek môže mať vynikajúcu disciplínu, môže mať vynikajúcu odvahu, ale keď mu uniká pokora, veci v živote sa mu rozpadajú. Všetky tieto tri piliere je potrebné mať na dobrej a kvalitne pochopenej úrovni. Aj preto sme im v APU venovali niekoľko podujatí, neustále sa k nim vraciame a vysvetľujeme si ich. Uchopenie pilierov vo svojom živote je pre človeka vstupnou bránou k autenticite a k vyšším úrovniam svojho ja, k svojmu vedomiu. Preto sú také dôležité a preto všetko stojí práve na tomto základe.

Pri mladých ľuďoch sa často hovorí o rýchlosti, rozptýlení a túžbe žiť naplno. Vy však v nich vidíte aj niečo oveľa hlbšie – akoby už prichádzali s vnútornou pripravenosťou na duchovné témy. V čom sú podľa vás iní?

Áno, niektorí mladí ľudia ma neuveriteľne prekvapujú. Mladý človek si predsa len môže povedať, že jeho vnútro ho teraz až tak nezaujíma, že má kopu energie a chce žiť „naplno“. Ale vidím, že mladí ľudia majú veľmi silné softvéry, veľmi kvalitne vybavené mysle. Oni už prišli s tým, že v tomto živote idú zabrať na svojej vnútornej stránke. Je to veľmi vzácne.

Človek, ktorý je starší, má za sebou ťažký život a rôzne ťažké okolnosti, prirodzene vie, že je preňho potrebné vnímať svoje vnútro. Keď s ním APU rezonuje a pracuje s ním, výsledky vníma veľmi rýchlo. Mladí ľudia ešte často nemajú ťažobu, ktorá prichádza s rokmi náročných skúseností. Možno ešte necítia silnú potrebu spoznávať svoj vnútorný priestor, držať rýchlosť s „teraz“, vnímať, čo im ide hlavou alebo sa zameriavať na pokoru, odvahu a disciplínu. Ale ja vidím, že sú to vyspelé vedomia. Ich softvér je veľmi kvalitný. Intenzívne vnímam, že už ich to začína baviť – ten priestor vedomia. Začínajú vidieť, čo všetko sa s vedomím dá robiť. Začínajú vidieť tie možnosti.

Väčšina mladých ľudí v súčasnosti už cíti a vie, že majú vnútri vyššiu silu, že sú vedomím. Nepotrebujú sa s vedomím toľko oboznamovať a prechádzať si procesom uverenia, ako to býva u starších generácií. Nepotrebujú sa o vedomí toľko teoreticky vzdelávať. Sú hladní za praxou a za tým, čo vyspelé vedomie dokáže v hmote tvoriť aj akými spôsobmi. Majú na to tú správnu odvahu. Nevýhodou však je, že môžu ľahšie skĺznuť do pýchy a príliš si uveriť. Silný pilier odvahy si vyžaduje aj silnú pokoru a disciplínu. Inak to nemôže fungovať.

Spomínate vedomie – a zdá sa, že podľa vás sa k nemu napokon vracajú všetky veľké témy človeka. Vzťahy, rodina, mužsko-ženský svet, naše zranenia aj opakujúce sa vzorce. Prečo sa bez pochopenia vedomia nedá ísť v žiadnej z týchto tém naozaj hlbšie?

Vedomie je téma číslo jeden na celej planéte. Nielen v súčasnosti, ale aj v celej histórii ľudstva. Je to najdôležitejšia téma všetkých tém, ktorú sa snaží uchopiť každý jeden vedný odbor aj duchovný smer. Ak vás vedomie zatiaľ ešte nezaujíma, určite to v nejakom bode života príde. Rodina, partnerské vzťahy, muži so ženami – to všetko sú témy číslo dva. Číslo jeden je vždy vaše vlastné vedomie. Nedá sa to preskočiť.

Ak sa človek nezaujíma o svoje vedomie, nepodarí sa mu kvalitne porozumieť ani svojim vzťahom a tomu, čo sa v nich odohráva. Preto „udrž rýchlosť s teraz“, teda udržať sa v prítomnosti, znamená začať sa zaujímať o svoje vedomie. Keď tu teraz spolu sedíme, neprebieha medzi nami len rozhovor. Deje sa tu aj veľa iných procesov a rôzne výmeny informácií medzi vedomiami. Náš mozog je úžasný multifunkčný nástroj. Keď sa teraz napríklad rozprávame, mozog mi popritom umožňuje plnohodnotne vnímať aj mnoho ďalších vecí. Vtáky, ktoré si teraz sadli na konár na vedľajšom strome, ľudí, ktorí prechádzajú okolo nás, ale aj to, čo mi teraz komunikuje moje telo a aké myšlienky mi bežia hlavou.

Mozog dokáže vnímať veľmi veľa procesov naraz. Veľa z nich je podvedomých, ale veľa z nich aj vedomých, len s nimi nie sme zvyknutí pracovať v takom množstve a všímať si detaily. Takéto vedomé rozšírenie vnímania sa dá veľmi efektívne naučiť. A otvára nám to úplne nové dvere vnímania reality.

Keď však hovoríme o nižšom a vyššom ja, pre mnohých to môže znieť abstraktne. Ako by ste tento vnútorný vzťah vysvetlili človeku, ktorý sa s takýmto vnímaním ešte len stretáva?

Nižšie ja si môžeme predstaviť ako mladšieho brata nášho vyššieho ja. Fungujú spolu ako jeden celok, jedna rodina. Mladší brat však nie je ani zďaleka taký vyspelý ako ten starší, ale to si, samozrejme, neuvedomuje. Stále sa dožaduje svojich túžob, snaží sa riadiť veci chcením, nechá sa ľahko ovládnuť emóciami. Komunikuje krikom: som hladný, chcem toto, chcem tamto. Dokáže sa rozhodovať iba podľa zážitkov a skúseností, ktoré sa mu udiali v minulosti. Nedokáže vidieť ďalej.

Pri tomto príklade by sme teda mohli povedať, že nie je správne, aby o dôležitých rodinných veciach rozhodoval mladší brat. Rozhoduje múdry starší brat, ktorý tomu mladšiemu neustále hovorí: dôveruj mi, ja viem, čo je pre nás v tejto chvíli dobré. Starší brat však komunikuje inak. Nekričí, iba náhle vyšle silný pocit s navigáciou, čo je potrebné urobiť. A úlohou toho mladšieho brata je len všimnúť si ten pocit, byť v pokore, v dôvere a vykonávať veci tak, ako to zo svojej úrovne pochopenia najlepšie dokáže.

Spolupráca nižšieho a vyššieho ja však vôbec nie je jednoduchá, je to doslova vysoká škola života. Takže to, čo sa nám ako mladším bratom občas podarí vyviesť, je neuveriteľne zábavné a smiešne. Smiešne v dobrom. Starší brat vidí a vie, že hmotná 3D realita, realita toho mladšieho brata, je tá najmenej skutočná realita. Každý deň sem nastúpime do svojej hereckej roly a cieľom je odohrať ju najlepšie, ako vieme. Všetky ostatné reality, ktoré som mal možnosť vnímať nielen pri pôsobení u šamanov, sú pre nás oveľa väčším domovom. Sú skutočnejšie a ozajstnejšie než to, ako vnímame náš bežný život. A na to si postupom času všetci rozpomenieme. Už sme blízko.